Ešte pre pár rokmi som sa dívala na alergikov ako na čudné stvorenia, ktoré sú nejaké precitlivené a určite to s nimi nie je také vážne, ako sa tvária. Jedného decembrového dňa som sa rozhodla, že zmením na sviatky imidž a zašla som ku kaderníčke, nech sa mi pokúsi niečo urobiť s vlasmi. Nová farba by im len prospela. Overená farba, osvedčená značka, skrátka pohodička. Na druhý deň po farbení to boli len nepríjemné pocity, na tretí deň však prepukla katastrofa. Nebudem tu opisovať nechutné detaily a podrobnosti, bolo to vskutku desivé. Takto prišla prvá alergia. Pri testoch mi objavili aj ďalšie alergie: parabeny, farbivá, lokálne anestetiká. Naučila som sa, že je pre mňa životne dôležité čítať všetky tie malé písmenká, ktoré opisujú, z čoho sa skladajú krémy, liečivá, či kozmetické prípravky.
Keď som si už ako-tak zvykla kontrolovať všetko, čo na seba natieram, prišli nové zážitky. Na dovolenke v Egypte som preklínala faraóna a jeho pomstu, raňajkujúc pritom plný tanier pomarančov a skvelý jogurt. Po návrate domov sa to vôbec nezlepšovalo, a tak som sa s podozrením na potravinovú alergiu vybrala k alergologičke. Výsledky vyšetrení sa mi nepáčili: alergia na kazeín (bielkovinu kravského mlieka), mak, sója, citrusy, kivi. Zdalo sa mi to prehnané, no keď som vylúčila všetky tieto potraviny z jedálnička, všetky moje zdravotné problémy zmizli ako mávnutím čarovného prútika. Ešte som tajne dúfala, že sa časom alergií nejako zbavím, skúšala som všeličo, no nestalo sa tak. Takže, kým nevynájdu nejakú zázračnú tabletku proti alergii, zatiaľ si niečo uvarím.
“To je nemožné,” povedala Pýcha.
“To je riskantné,” povedala Skúsenosť.
“To je nezmyselné,” povedal Rozum.
“Len to skús,” zašepkalo Srdce.
